Henry.Damp

Chladné jesenné ráno sa Kyo zobudil vo svojej skromnej izbe. Opäť bol sám ako už posledných pár týždňov. Pretrel si oči a siahol po škatuľke s cigaretami, nazrel dnu a s kyslím výrazom na tváry usúdil ,že tento chabý počet sa ochvílu minie. Škrtol zápalkou a pripálil si. ,,Ďalší rovnaký deň, deň s rovnakými ľudmi, rovnaká činnosť, všetko tak ako poslednú dobu. Prečo nevidím niečo čím by som to mohol zmeniť?" Dofajčil cigaretu zašiel na wc  vymočil sa , umyl a vrátil sa do postele. Z rádia hral Portishead, potichu a príjemne. Kyo sa obliekol chytil mobilný telefón , vytočil. Žiadna odpoveď, oznámilo  známe  a posledné dni veľmi často sledované hlásenie na displeji. ,,Prečo ma ignoruje? Čo som spravil zle?" odpoveď  sa však rozplynulo tak rýchlo ako ho napadla otázka. Opäť vytočil , telefón začal zvoniť. "Bré ráno Tom nezájdeš niekde na kávu?" ,,Jasné kyo pekne od teba ,že si sa ozval za päť minút som pred tvojím domom." ,,A čo iné mám robiť?" Pomyslel si Kyo. Predstava času stráveného s Tomom ho nijako nevzrušovala ,ale bola to predsalen príjemná zmena oproti jeho každodennej "práci". Obliekol si košelu, natiahol menžestráky , hodil na seba bundu a vyšiel pred dom kde už čakal Tom. ,,Dobrí deň pán kolega ,že sme sa dlho nevideli" pozdravil vždy vtipný, aj keď nie vždy duchom prítomný Tom. ,,No nazdar tak som tu a počúvam čo prevratné sa cez týždeň u nás udialo? Láska, sex , podvádzanie a aj niekto zvracal?" opýtal sa Kyo s pohľadom mŕtveho.  ,,Vtipný ako vždy, ako keby si bol iný..ale to je ďalšia pesnička ,že?" ,,Keby som bol rovnaký ako vy už by som dávno visel" pomyslel si Kyo. ,,Čo sa serieš? veď vieš ,že ja len tak rýpem." Kyo s Tomom sa pohli smerom do mesta , kráčali asi pätnásť minút , fajčili a preberali celý predchádzajúci týždeň ktorý Kyo strávil študovaním , ďaleko od svojho mesta , ľudí ktorích poznal tak dlho a predsa v poslednej sa mu zdali cudzí, iní ako doteraz. Sadli si do kaviarne, prišla čašníčka a objednali si dve espressá. "Ako sa má priateľka? spýtal sa Tom. ,,A to mám ja odkiaľ vedieť? Vieš poslednou dobou prichádzam na toľko vecí. Jedna na ktorú som prišiel a viem ju s istotou, že napriek tomu ,že som si toho s opačným pohlavým toho prežil celkom dosť a nie len také jednostranné pakty aké prežíva väčšina ľudí okolo mňa im vôbec nechápem. A ani už neviem či chápať chcem." ,,Ako to myslíš? Koniec?" spýtal sa prekvapený Tom. ,,Nieje to o tom či koniec ,alebo nie. Ale pre tvoje uspokojenie áno skončilo sa to. Nechce sa mi ti to hĺbky si pred tebou vylievať srdce, prepáč." Ticho na seba chvíľu hľadeli a nikto z nich sa neodhodlal k slovu. ,,Prekvapilo ma to. Nečakal som to vravel si ,že to vyzerá tak ako dávno predtým, vieš o čom hovorím." ,,Isteže viem, ani ja som to nečakal vlastne ani neviem prečo ,ale to už ostane navždy u nej. Poradím ti ale jednu vec, slovo milujem ťa je také prchké ako tento cigaretový dym." Odpovedal zťažka Kyo, potiahol si z cigarety a vyfúkol hustý kúdel dymu. ,,Už musím ísť, matka ma čaká na obed , len som ťa chcel na chvíľu vidieť ved sa stretneme večer." Oznámil Tom a požiadal čašníčku o účet. "V poriadku aj tak už tiež musím ísť." ukončil Kyo rozhovor. Cesta domov prešla ako keby to bolo len pár krokov. Pred Kyovím domom sa len naporýchlo rozlúčili a každý išiel svojím smerom. V tom kyovy zazvonil telefón. Bola to ona.