Henry.Damp

V jeden pekný piatkový večer keď som sa konečne po týždni dostal domov sme sa s priateľmi stretli celá partia stretli v našom obľúbenom podniku podvečer okolo 20:00. Všetci sme boli natešený, že sa vidíme takže sa rozprávali historky zo školy, čo nové v koho vzťahoch , bokom klasické ohováračky a podobne. Ľudia sa do podniku plnili s pribúdajúcim časom a aj nás pochytil smäd. Sedeli sme každý pri prvom, druhom pivku a debata pokračovala a na moje vlastné prekvapenie nebola nudná ako sa mi to často stáva v poslednej dobe. (hold asi by som mal zmeniť kvartír. Alebo ľudí?) Niečo okolo 22hej hodiny večer veľká rada rozhodla ,že piviek bolo vcelku dosť a kedže sa začínal koncert a vrava v klube utíchala zmenili sme nealko a za tvrdší alkohol a pivká zostali. Vcelku tvrdý rock aj keď dá sa povedať sčasti alternatívny sa valil z reproduktorov a do ľudí za stolom sa valil alkohol v podobe zelených absintov a priezračným vodiek. Po pár kolách som sa rozhodol ,že idem s toho hluku von, zapálim si cigaretu a trocha posondujem okolie aj keď bola dosť krutá zima. Tak aj bolo chodil som hore dole aby som tak nemrzol keď v jednom momente ma prepadla skupina o niečo starších bývalých susedov s dvoma fľašami červeného vína. Keďže som si bol istý ,že množstvo alkoholu nedosahuje ani sčasti hranicu ktorú by som nemal pod kontrolov častoval som sa vínkom spolu s nimi. Po určitej dobe som sa vyparil naspäť. Kapela mala prestávku a tak sa jazykom podmazané jazyky opäť rozplietli do vcelku zaujmavej vravy o naozaj všeličom. Samozrejme s rozoberanou problematikou špinavých okien na susednej budove sa rozoberala aj časť našich mozgových buniek a po dalších troch či štyroch absintoch som šiel , nútene a behom pozrieť toaletu. Pri bare som si zobral kľúče a trielil ako prvotriedny šprintér na toaletu. Odomkol som wc ,čupol si ... ďalej asi každý vie čo sa dialo. zaujmavé na tomto celom je to ,že po asi hodine moji súkmeňovci začali prvý raz zamýšľať nad tým či som išiel domov alebo len sedím vonku alebo pri inom stole. Keď po čase prišli nato ,že ani jedno z možných miest nieje mnou obsadené a tak isto telefón nedvýham začali mať strach. Hľadali ,premýšlali , pýtali sa. Nič. V tom môjmu dobrému priateľovy zo srandy prišla na um myšlienka. ,,Čo ak je na wc?" Sprvoti to bol naozaj vydarený vtip alebo ako čas ubiehal skupina pátračov sa rozhodla ísť sa pozrieť aj tam. Zloženie dvoch mužov a dvoch žien ladne otvorilo dvere pánskej toalety a zakričalo moje meno. Hold odpoveď neprichádzala. Ani po druhom, treťom pokuse. Keď už ich to nebavilo títo odvážni ľudia sa rozhodli nazrieť do tajov toalety ktorá bola zamknutá. Ježiš Maria pozrite sa nato on je tu! A tak aj bolo. Ležal som na vedľa toalety v spacej polohe ako bábetko. Horšie natom bolo ,že to bábetko malo kľúče od Wc a druhé už neboli v celom podniku. Tak musel menší z chlapov zliesť za mnou otvoriť dvere a zobudiť ma. Keď som sa prebral nevedel som prečo sa tí štyria tak na mňa pozerajú a prečo sú pri mne na toalete. Ale jedno som vedel naisto. A to ,že zajtra budem mať čo počúvať.